Pohon ťažkého chemického priemyslu (Heavy-Chemical Industry Drive)

Pohon ťažkého chemického priemyslu (obvykle skrátený na „HCI“) bol plán hospodárskeho rozvoja prijatý v 70. rokoch minulého storočia za režimu juhokórejského diktátora Park Chung Hee

Pozadie

V priebehu 60. rokov Kórejská republika zaznamenala po prevzatí moci generálnym parkom rýchly ekonomický rast. Politika dirigizmu zavedená Parkom – znárodnenie bankového systému krajiny a nasmerovanie lacných úverov do exportného sektoru – priniesla rýchly rozvoj v textilnom a odevnom priemysle. V čase Yusinovej ústavy z roku 1972 sa Južná Kórea dostala z jedného z najchudobnejších štátov sveta do strednej kategórie krajín. V krajine však chýbal akýkoľvek druh ťažkého priemyslu a v prvých rokoch bola závislá od Spojených štátov, pokiaľ ide o množstvo surovín a investičného majetku.
Kórejský konflikt DMZ (1966 – 1969) vystrašil vedenie ROK. Keď sa začala vietnamská vojna, Park a jeho poručíci čelili pochmúrnej možnosti, že USA môžu výrazne znížiť svoju vojenskú prítomnosť na Kórejskom polostrove, aby sústredili zdroje na konflikt v Indočíne a zároveň zachovali vojenskú silu v Európe. Na druhej strane DMZ zhromaždila Severná Kórea obrovskú armádu a priemyselné zariadenie, ktoré sa takmer úplne venovalo dodávkam svojich ozbrojených síl. Park sa v obave o vojenskú bezpečnosť ROK vydal na vybudovanie priemyselnej infraštruktúry, ktorá by mohla podporovať modernú armádu.

Štruktúra HCI

Na základe námietok mnohých ekonómov v Južnej Kórei i mimo nej, ktorí si mysleli, že ekonomika a inštitúcie krajiny nie sú dostatočne vyspelé na zvládnutie prechodu na komplexnú priemyselnú ekonomiku, sa Park rozhodol nasmerovať schopnosti štátu v oblasti ekonomického rozvoja do rozvoja niekoľkých kľúčových priemyselné odvetvia: oceľ, petrochémia, automobilový priemysel, obrábacie stroje, stavba lodí a elektronika. V pokračovaní predchádzajúcich politík banky v krajine poskytovali prakticky bezúročné pôžičky firmám pôsobiacim v týchto odvetviach (qv). Sektor dovozu a vývozu v krajine, v ktorom predtým dominovali japonské firmy, sa namiesto toho dostal do rúk exportným firmám kontrolovaným chaebolskými konglomerátmi, ktoré začali dominovať v ekonomike v 60. rokoch.
Chaebol bol skutočne kľúčovým aktérom tejto novej ekonomickej iniciatívy, ktorú Park nazval „Drive / Heavy / Chemical Industry Drive“. Keďže išlo o najväčšie firmy v krajine, mali najlepšiu pozíciu na uskutočnenie masívnych kapitálových investícií potrebných na založenie odvetvia ťažkého priemyslu. Ministri hospodárskeho rozvoja spoločnosti Park ešte viac posilnili pozíciu chaebolu tým, že im poskytli mimoriadne ľahký úver.

HCI a kórejské obyvateľstvo

Na konci 70. rokov boli čoraz častejšie štrajky divokých mačiek a demonštrácie študentov.

Park zostal oddaný svojej ekonomickej vízii a opovrhoval výzvami na demokratizáciu a distribučnú spravodlivosť.

To ho však stálo život: po tom, čo v októbri 1979 nariadil násilné potlačenie demonštrácie, bol namiesto toho zavraždený riaditeľom KCIA.

Účinky HCI si udržali pozornosť verejnosti pri udalostiach, ako je Onsanova choroba, dôsledok priemyselného tlaku na konci 70. rokov, ktorý viedol k prípadom otravy životným prostredím a spôsobil ekologické hnutie na najnižšej úrovni.