Finančná kríza v Rusku v rokoch 2014 – 2015 bola výsledkom prudkej devalvácie ruského rubľa, ktorá sa začala v druhej polovici roku 2014. Pokles dôvery v ruskú ekonomiku spôsobil, že investori odpredali svoje ruské aktíva, čo viedlo k poklesu v hodnote ruského rubľa a vyvolali obavy z ruskej finančnej krízy. Nedôvera v ruskú ekonomiku pramenila najmenej z dvoch hlavných zdrojov. Prvým je pokles ceny ropy v roku 2014. Ropa, hlavný export Ruska, poklesla medziročným maximom v júni 2014 a 16. decembrom 2014 takmer o 50%. Druhá je výsledkom medzinárodných ekonomických sankcií uvalené na Rusko po ruskej anexii Krymu a ruskej vojenskej intervencii na Ukrajine.
Kríza zasiahla ruské hospodárstvo, spotrebiteľov i spoločnosti, regionálne finančné trhy, ako aj Putinove ambície týkajúce sa euroázijskej hospodárskej únie. Najmä ruský akciový trh zaznamenal veľké poklesy, pričom od začiatku decembra do 16. decembra 2014 došlo k 30% poklesu indexu RTS.
Počas finančnej krízy sa ekonomika zmenila na prevládajúce vlastníctvo štátu a 60% produktívnych aktív bolo v rukách vlády. Do roku 2016 sa ruská ekonomika oživila rastom 0,3% HDP a bola oficiálne mimo recesie. V januári 2017 malo Rusko devízové rezervy okolo 391 miliárd dolárov, miera inflácie 5,0% a úroková sadzba 10,0%.
Ekonomické sankcie
USA, Európska únia a mnohé ďalšie krajiny uvalili na Rusko ekonomické sankcie po jeho vojenskej intervencii na Ukrajine začiatkom roka 2014, ruskej anexii Krymu a ruskej pomoci separatistom bojujúcim na Ukrajine vo vojne na Donbase. Napriek finančnej kríze sa medzinárodná pomoc Rusku nepovažovala za pravdepodobnú.
Ekonomické sankcie prispeli k poklesu rubľa, pretože niektorým ruským ropným spoločnostiam sa zabránilo v prevrátení dlhu, čo ich prinútilo vymeniť svoje ruble za americké doláre alebo iné zahraničné meny na otvorenom trhu, aby si splnili svoje záväzky týkajúce sa platenia úrokov z ich existujúceho dlhu.
Dopad západných sankcií na ruskú ekonomiku bol obmedzený zámerom, pretože sankcie sa dotkli iba obmedzeného počtu jednotlivcov a spoločností. Ruské protisankcie však znížili dovoz potravín do Ruska, čo viedlo k zvýšeniu inflácie a zvýšeniu cien potravín. V dôsledku toho sa znížil priemerný plat a zvýšil sa počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby.
Pokles cien ropy
Ruská ekonomika vo veľkej miere závisí od vývozu ropy. Vo februári 2014 začali ceny ropy klesať kvôli rozmachu produkcie americkej bridlicovej ropy. Za každý pokles cien ropy o 1 dolár stráca ruská ekonomika miliardy dolárov. Cena ropy klesla zo 100 dolárov za barel v júni 2014 na 60 dolárov za barel v decembri 2014. Pokles cien ropy bol spôsobený poklesom dopytu po rope po celom svete, ako aj zvýšenou produkciou ropy v Spojených štátoch. . Tento pokles cien ropy výrazne zasiahol Rusko, pretože zhruba polovica vládnych výnosov Ruskej federácie pochádza z predaja ropy a plynu. Ruská ekonomika trpí holandskými chorobami, čo ekonómovia používajú na označenie situácie, v ktorej sa krajina zameriava na rozvoj svojich prírodných zdrojov na úkor iných ekonomických aktivít. V roku 2014 potrebovalo Rusko cenu ropy 100 dolárov za barel, aby mal vyrovnaný rozpočet. Keď cena ropy klesá, Rusko pokračuje v predaji svojej ropy s prevádzkovou kapacitou, bez schopnosti dramaticky zvyšovať produkciu ropy, aby kompenzovalo nižšiu cenu, a teda vďaka zníženému zisku z predaja ropy má vláda podstatne nižšie príjmy. Rusko nie je jediné, čo pociťuje nepriaznivé účinky poklesu cien ropy, pretože zníženiu príjmov a hospodárskej činnosti čelilo aj niekoľko ďalších krajín vrátane Venezuely, Nigérie a Kazachstanu.
V auguste 2015 ceny ropy klesli na 37 USD za barel a potom sa 28. augusta odrazili na viac ako 45 USD. Teraz, keď OPEC znížil ťažbu od novembra 2016, sa ceny ropy začali zvyšovať, rovnako ako rubeľ.
Ďalšie možné príčiny
Ruského prezidenta Vladimira Putina obvinili kritici z vedenia kleptokracie, v ktorej malý počet plutokratov hľadajúcich renty odčerpáva ekonomiku.
Rusko sa umiestnilo na druhom mieste na svete v indexe kumpánskeho kapitalizmu The Economist z roku 2014.
Putin obvinil západné krajiny z toho, že pripravujú ruskú hospodársku krízu.
Povedal tiež: „Naši (západní) partneri sa nezastavili. Rozhodli, že sú víťazmi, teraz sú z nich impérium a zvyšok sú vazali a musia byť zahnaní do kúta.“
Rusko bolo pred krízou v Kryme už blízko recesie a Rusko sa umiestnilo na nízkej priečke v hodnotení svetového ekonomického fóra v oblasti kvality ciest, technologických prispôsobení a zaťaženia vládnymi predpismi.
Už aj tak slabé ruské hospodárstvo nestačilo odolávať výzvam spôsobeným nízkymi cenami ropy a medzinárodnými sankciami.
Z prehlbovania krízy sa vinila aj „nevyrovnaná reakcia“ ruskej centrálnej banky na padajúci rubeľ.
Pokles ruského rubľa
Od veľkej recesie sa výnosy amerických štátnych pokladníc a ďalších nízkorizikových aktív znížili predovšetkým z dôvodu pasce likvidity a tiež nekonvenčných stimulačných opatrení centrálnych bánk, ako napríklad ZIRP a kvantitatívneho uvoľňovania. To viedlo k tomu, že sa modely investorov stali takzvaným „dosahom na výnos“ s dlhom na rozvíjajúcom sa trhu: dlh na rozvíjajúcom sa trhu kupujú investori vo vyspelej ekonomike kvôli investorom, ktorí sa usilujú o väčší záujem o svoje dlhopisy. To viedlo k zvýšenému vydávaniu dlhov ruskými spoločnosťami v denominovaných hodnotách, pričom k júnu 2014 došlo k nárastu dlhu v cudzej mene o 502 miliárd dolárov, čo predstavuje nárast z 325 miliárd dolárov na konci roku 2007.
Nedávny pokles ruského rubľa zvýšil náklady ruských spoločností na splácanie úrokov z dlhov vydaných v amerických dolároch alebo iných cudzích menách, ktoré voči rubeľu posilnili; ruské spoločnosti teda stojí viac z ich výnosov denominovaných v rubľoch splatiť svojich držiteľov dlhov v dolároch alebo iných cudzích menách. K marcu 2016 bol rubeľ od júla 2014 znehodnotený o viac ako 50 percent.
Intervencia centrálnej banky
15. decembra 2014 malo Rusko devízové rezervy v hodnote približne 400 miliárd dolárov, čo je šiesty najvyšší počet na svete, čo Rusku umožnilo vyťažiť rubeľ. 15. decembra vynaložila Ruská centrálna banka takmer 2 miliardy dolárov na pokus o posilnenie klesajúceho rubľa.
Krátko pred 1.00 h miestneho času 16. decembra 2014 zvýšila centrálna banka svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z 10,5% na 17% v snahe spomaliť alebo zastaviť pokles rubľa. Išlo o šieste zvýšenie úrokových sadzieb centrálnou bankou počas roku 2014.
Napriek intervencii centrálnej banky rubeľ ďalej klesal, až na 79 ruských rubľov za jeden americký dolár, v porovnaní s 33 rubľmi za dolár v januári 2014. Rubeľ posilnil zo svojich miním 16. decembra po tom, čo centrálna banka vyhlásila, že neimplementovať kontroly kapitálu.
22. decembra centrálna banka poskytla pôžičku Trust Bank, ktorá ako prvá banka počas krízy prijala vládny výpomoc, 530 miliónov dolárov.
12. januára 2015 ruská spravodajská agentúra Interfax uviedla, že údaje centrálnych bánk o intervenciách do čistej meny za rok 2014 predstavovali 76,13 miliárd dolárov a 5 410 000 000 eur, z toho v decembri 2014 11,9 miliárd dolárov.
V roku 2015 centrálna banka mnohokrát znížila úrokové sadzby. Dňa 30. januára banka znížila úrokovú sadzbu zo 17% na 15%. 13. marca bola znížená na 14% a 30. apríla na 12,5%. Inflácia sa do 26. apríla spomalila na 16,5%, z približne 17% v marci. 15. júna bola úroková sadzba znížená na 11,5% a k 31. júlu na 11%. Inflácia k 27. júlu predstavovala 15,8%, čo je nárast z 15,3% v júni v dôsledku dočasného zvýšenia ciel, uviedla banka.
Štátna agentúra TASS v týždni od 23. do 30. októbra oznámila stratu zahraničných rezerv banky na úrovni 5,4 miliárd USD na 369,2 miliárd USD.
V januári 2017 malo Rusko devízové rezervy okolo 391 miliárd dolárov, miera inflácie 5,0% a úroková sadzba 10,0%.
Dopad na Rusko
Na porovnanie, podľa prieskumu z roku 2014 28% nenavštívilo bar v predchádzajúcom roku 2014;
32%, nie krčma;
45%, nie nočný klub.
Dirigenti prieskumu dospeli k záveru, že zvýšenie cien v reštauráciách a baroch bolo faktorom znižovania účasti na týchto miestach.
Výpočty predložené skupinou demografov z Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy ukazujú, že kríza môže mať veľmi vážne demografické následky (súčasný rast úmrtnosti a pokles plodnosti)
K marcu 2015 žije oficiálne o tri milióny Rusov viac ako v predchádzajúcom roku s mesačným príjmom menej ako 9 662 (169 USD), čo je spolu dvadsaťtri miliónov.
V roku 2016 požiadalo o trvalý pobyt v USA prostredníctvom loterijného programu Zelená karta viac ako 330 000 ruských občanov, čo je o 24% viac ako v predchádzajúcom roku.
Podľa štúdie New World Wealth emigrovalo z Ruska viac ako 2 000 milionárov.
16. decembra 2014 poklesol index RTS v amerických dolároch o 12%, čo bolo najviac v ktorýkoľvek deň od skončenia globálnej finančnej krízy v novembri 2008, a index MICEX v jednom bode pred skončením dňa poklesol o 8,1%. vyššie. To zvýšilo pokles indexu RTS až do 16. decembra, a to o takmer 30% v priebehu decembra. V reakcii na rastúce úrokové sadzby a bankové úvery sa úroková sadzba ruských trojmesačných medzibankových pôžičiek zvýšila na 28,3%, čo bolo viac ako kedykoľvek vo veľkej recesii v roku 2008.
Aby sa zbavili ruských rubľov, ktorých hodnota klesala, veľa Rusov sa rozhodlo nakupovať predmety dlhodobej spotreby, ako sú práčky, televízory, nábytok a šperky, a zmeniť svoje dôchodky a úspory z toho, aby boli v rubľoch, na americké doláre alebo eurá. Niekoľko meničov ponúklo hotovosť iba za oveľa vyššie výmenné kurzy: USD až 99,8 RUB (oficiálny kurz bol 61,15) a EUR až 120–150 RUB (oficiálny kurz bol 76,15). Niektoré zahraničné spoločnosti zastavili svoje obchodné aktivity v Rusku, vrátane predajcov automobilov Volvo a internetových obchodov Apple a Steam, kvôli vysokej volatilite a poklesu ruského rubľa. Okrem toho IKEA dočasne pozastavila predaj určitého tovaru v Rusku, čiastočne kvôli volatilite a čiastočne kvôli nedostatočnej ponuke, pretože veľa Rusov kupovalo nábytok IKEA.
Mnoho západných finančných inštitúcií, vrátane Goldman Sachs, začalo obmedzovať prísun hotovosti do ruských spoločností, pretože obmedzili niektoré dlhodobejšie dohody o spätnom odkúpení (repo obchody) denominované v rubľoch. Cieľom týchto opatrení bolo chrániť západné firmy pred vysokou volatilitou rubľa. Repos umožnil ruským spoločnostiam vymieňať cenné papiere za hotovosť so západnými finančnými inštitúciami, takže obmedzenia zvýšili tlak na ruský finančný systém.
Rusko môže byť tiež vylúčené z indexu rozvíjajúcich sa trhov MSCI, ktorý sa skladá z indexov 26 krajín, ak bude Rusko vykonávať kontrolu kapitálu alebo meny, pretože také opatrenia by zahraničným subjektom sťažili prístup na ruské trhy s cennými papiermi. V takom prípade by sa Rusko preklasifikovalo na samostatný trh.
Tlačené vydanie časopisu The Economist z 20. decembra predpovedalo, že Rusko bude v roku 2015 čeliť „smrteľnej kombinácii“ veľkej recesie a vysokej inflácie. Ostatní predpovedali, že sa kríza rozšíri do bankového sektoru. Na druhej strane prezident Putin tvrdí, že Rusko nebolo v kríze a že lacnejšie ceny ropy by viedli k globálnemu ekonomickému rozmachu, ktorý by zvýšil cenu ropy, čo by zase pomohlo ruskej ekonomike.
V týždni 15. decembra sa zásoby ruského zlata a cudzích mien znížili o „15,7 miliárd USD pod 400 miliárd USD prvýkrát od augusta 2009 a z [viac ako] 510 miliárd dolárov na začiatku roka“. Medzi 15. a 25. decembrom sa ročná inflácia vyšplhala na viac ako 10%. Ceny tovaru vrátane hovädzieho mäsa a rýb sa v priebehu niekoľkých mesiacov pred koncom roka zvýšili o 40 až 50% v dôsledku ruského zákazu západného dovozu.
V roku 2014 poklesol predaj automobilov v Rusku o 12% oproti predchádzajúcemu roku. Najväčšia ruská ropná spoločnosť Rosnefť, ktorej veľký podiel vlastní britská ropná spoločnosť BP, stratila v treťom štvrťroku 2014 americké a európske aktíva a 86% ziskov. Rosnefť pripisoval pokles klesajúcim cenám ropy a devalvácii rubľa.
Kríza ohrozila ďalšiu existenciu Kontinentálnej hokejovej ligy a viacerým tímom chýbali alebo meškali platby ich hráčom.
Ruský prezident Putin nariadil kabinetu Dmitrija Medvedeva, aby si kvôli kríze nezobral deň voľna na Nový rok 2015.
K decembru 2014 boli ceny mäsa, rýb a obilia zvýšené v dôsledku devalvácie rubľa. Niektoré podniky ukončili svoju činnosť, najmä v oblasti Ďalekého východu na ruskej Sibíri z dôvodu budúceho zvyšovania nájomných poplatkov.
Štátna plynárenská spoločnosť Gazprom stratila v čistom príjme za rok 2014 86%, poklesla na 159 000 000 000 ₽ (3,1 miliárd USD) z dôvodu devalvácie rubľa, prepadu cien ropy, ukrajinskej krízy a rastúcich nákladov na zníženie hodnoty. Celkové výnosy v tomto roku vzrástli o 6,4% na 5,59 bilióna PP (106,3 miliárd dolárov).
Podľa prieskumu uskutočneného spoločnosťou Nielsen Russia v septembri 2015 49% z približne 1 000 ľudí vo vzorke nenavštívilo bar v roku 2015 najmä kvôli hospodárskej kríze; 46%, nie krčma; 62%, nie nočný klub.
Globálne finančné trhy
Finančná kríza v Rusku ovplyvnila ďalšie svetové finančné trhy. Americké finančné trhy poklesli a priemyselný priemer Dow Jones klesol za 3 pracovné dni takmer o 3%, čiastočne v dôsledku ruskej finančnej krízy. Kríza priniesla porovnanie s ruskou finančnou krízou z roku 1998, ktorá zasiahla globálne trhy. Ekonóm Olivier Blanchard z MMF poznamenal, že neistota spôsobená ruskou hospodárskou krízou by mohla viesť k väčšej averzii k svetovému riziku podobným spôsobom ako finančná kríza v rokoch 2007 – 2008. Medzinárodné sankcie z roku 2014 na Rusko však znížili finančné kontakty Ruska s širším finančným svetom, čo následne znížilo riziko, že chorľavá ruská ekonomika ovplyvní svetovú ekonomiku. Od roku 1998 Rusko a mnoho ďalších krajín prijalo pohyblivý výmenný kurz, čo by tiež mohlo pomôcť zabrániť tomu, aby ruské finančné ťažkosti ovplyvnili zvyšok sveta.
Devízová obchodná služba FXCM 16. decembra 2014 uviedla, že od budúceho dňa obmedzí obchodovanie s americkým dolárom voči rubľu kvôli volatilite rubľa. Uviedli tiež, že väčšina západných bánk prestala hlásiť kurz amerického dolára voči rubľom (USD / RUB). Likvidita na trhu amerických dolárov-rubeľ tiež prudko poklesla.
Finančné inštitúcie, ktoré držia relatívne vysoké objemy ruského dlhu alebo iných aktív, boli ovplyvnené ruskou finančnou krízou. Dlhopisový fond PIMCO pre rozvíjajúce sa trhy mal ku koncu septembra 2014 tiež 21% podielu na ruských podnikových a štátnych dlhopisoch, čo od zhruba 16. novembra 2014 do 16. decembra 2014 pokleslo asi o 7,9%.
Kríza zasiahla spoločnosti zo Severnej Ameriky a Európy, ktoré sa vo veľkej miere spoliehali na ruskú ekonomiku. Americká automobilová spoločnosť Ford Motor Company podľa Asociácie európskych firiem zaznamenala v januári až novembri 2014 pokles predaja automobilov o 40% a v apríli [2014] ukončila „okolo 950 pracovných miest na svojom ruskom kĺbe“. Nemecká automobilová spoločnosť Volkswagen zaznamenala v rovnakom období 20% pokles. Americká ropná spoločnosť ExxonMobil po boku Rosneftu nemohla po objavení ropy v tejto krajine pokračovať v arktickom projekte kvôli sankciám za krízy na Ukrajine. Britská ropná spoločnosť BP stratila 17% podielu na trhu. Francúzska energetická spoločnosť Total S.A. kvôli sankciám odložila plány spoločného prieskumu bridlice s ruskou ropnou spoločnosťou Lukoil.
Nemecká strojárska spoločnosť Siemens stratila v roku 2014 14% ruských tržieb. Nemecká spoločnosť Adidas zameraná na športové odevy zatvorila obchody a pozastavila plány rozvoja v Rusku. Dánska pivná spoločnosť Carlsberg Group stratila viac ako 20% ruských akcií. Americká spoločnosť s rýchlym občerstvením McDonald’s zatvorila dvanásť obchodov, o ktorých sa podľa ruských predstaviteľov hovorí v dôsledku „porušenia hygienických predpisov“. Francúzsky potravinársky konglomerát Danone zaznamenal v prvom polroku 2014 stratu prevádzkových marží v dôsledku rastúcich cien mlieka.
V januári 2015 ratingová agentúra Standard & Poor’s znížila úverový rating Ruska na nezdravý stav a ekonomický rating z BBB- na BB +. Agentúra Moody’s sa týmto rozhodnutím riadila vo februári 2015.
Dopad na bývalé republiky Sovietskeho zväzu
Devalvácia ruského rubľa ovplyvnila meny mnohých postsovietskych štátov, ktoré sú viazané prostredníctvom obchodu a prevodov peňazí migrujúcimi pracovníkmi v Rusku. Pre mnoho post-sovietskych štátov predstavuje obchod s Ruskom viac ako 5% ich HDP.
Ukrajina: Ukrajinskí úradníci opustili aukcie dolárov a v roku 2015 zvýšili úrokové sadzby na 19,5 percenta. V období od augusta 2014 do marca 2015 bola hrivna voči doláru znehodnotená o šesťdesiat percent.
Bielorusko: Bieloruský rubeľ k 15. decembru klesol na najslabší od roku 1998.
Uzbekistan: Som bol 12. decembra znehodnotený o deväť percent. Podľa Daniila Kislova, ktorý vedie spravodajský portál Fergana.ru pre strednú Áziu, „v Rusku žije 2,4 milióna uzbeckých migrantov, a to sú iba oficiálne čísla“.
Kazachstan: Devíza bola vo februári 2014 znehodnotená o 19–20% a v septembri 2015 takmer o 40%. Vďaka výraznejšej devalvácii rubľa je však kazašský tovar pre ruských občanov menej cenovo dostupný, čo znižuje rast predaja a výroby.
Gruzínsko: Lari sa do 5. decembra prepadla na najnižšiu úroveň oproti doláru za viac ako desať rokov. Do 11. decembra sa lari prepadli z predkrízového priemeru 1,75 dolaru na 1,92 až 1,98 dolára. V období od augusta 2014 do marca 2015 bola lari znehodnotená o dvadsať percent.
Azerbajdžan: Nízke ceny ropy narušili jeho na ropu závislú ekonomiku. Vyzerá to však ako nepriehľadné pre turbulencie v hospodárstve, pretože vláda si ponechala v rezerve veľký stabilizačný fond, ktorý udržiaval manát nad hladinou dolára v jeho obvyklom pásme. Väčšina obchodu krajiny sa uskutočňuje s Tureckom. 21. februára 2015 Azerbajdžanská centrálna banka devalvovala manát o 33,5% na dolár.
Litva: Po upustení od litasu 31. decembra 2014 prijala Litva euro 1. januára 2015 a Litas vydržal určitú infláciu.
Moldavsko: Od februára 2015 došlo k devalvácii leu o dvadsaťpäť percent. Centrálna banka zvýšila úrokové sadzby o päťsto bázických bodov.
Lotyšsko: Po ukončení lats 31. decembra 2013 prijalo Lotyšsko euro 1. januára 2014.
Kirgizsko: Miera poukazovania peňazí klesla k októbru 2014 na dvadsaťdeväť percent po prvý raz od roku 2009. Kirgizstani som bola 12. decembra znehodnotená o 15 percent. Niektorí kirgizskí migranti sa kvôli kríze vrátili z Ruska do Kirgizska.
Tadžikistan: Miera poukazovania peňazí klesla od októbra 2014 na 49 percent, prvýkrát od roku 2009. Somíni boli 12. decembra znehodnotení o 5,5 percenta.
Arménsko: Koncom novembra sa obchodovanie s dolárom oslabilo z dôvodu obchodovania okolo 410 ֏ 415 voči doláru na rekordné minimum 575 voči doláru 16. decembra 2014. Do polovice decembra inflácia dosiahla 15% až 20%. Podpredseda parlamentu pripustil v krajine paniku. Dramy sa výrazne zotavili a stabilizovali sa 18. – 19. decembra na zhruba 460 – 80. Inflácia však zostala vysoká a pri niektorých produktoch dosahovala štyridsať percent. Za posledných dvanásť mesiacov od augusta 2015 bola dramatická hodnota znehodnotená o 15 percent.
Turkménsko: Manát bol v januári 2015 znehodnotený na 19 percent. Turkménsko je jedným z obchodných partnerov Ruska.
Estónsko: Estónsko opustilo korunu 31. decembra 2010, ale euro prijalo 1. januára 2011, predpoveď ekonomického rastu sa v dôsledku sankcií voči Rusku v apríli 2014 znížila z 3,6% na 2,0%. V apríli 2014 smerovalo 11 percent estónskeho vývozu do Ruska a 100 percent jeho zemného plynu sa dovážalo z Ruska.
https://en.wikipedia.org/wiki/Russian_financial_crisis_(2014%E2%80%932016)