Čo je to úroková miera s nulovým viazaním.
Nulová viazaná úroková sadzba je odkazom na dolnú hranicu 0% pre krátkodobé úrokové sadzby, po prekročení ktorej sa menová politika nepovažuje za účinnú pri stimulácii hospodárskeho rastu.
Nulové viazané úrokové sadzby a menová politika.
Predpoklady úrokových sadzieb s nulovou viazanosťou sa v posledných rokoch zvýšili. V menovej politike znamená odkaz na nulovú hranicu úrokových sadzieb to, že centrálna banka už nemôže znižovať úrokovú sadzbu, aby podporila hospodársky rast. Keď sa úroková sadzba blížila k nule, predpokladalo sa, že účinnosť menovej politiky ako nástroja bude znížená. Existencia tejto nulovej hranice pôsobila ako obmedzenie pre centrálnych bankárov, ktorí sa snažili stimulovať ekonomiku.
Až donedávna sa predpokladalo, že centrálne banky pri stanovovaní úrokových sadzieb na jednodňové pôžičky neboli schopné tlačiť nominálnu úrokovú sadzbu nad túto hranicu 0% do záporného pásma. V marci 2020 však Federálny rezervný systém USA znížil sadzbu federálnych fondov na rozsah 0% – 0,25% v reakcii na spomalenie ekonomiky vyvolané pandémiou koronavírusov. Výnosy tak mesačných, ako aj 3-mesačných štátnych pokladničných poukážok klesli 25. marca 2020 pod nulu, týždeň a pol po tom, čo Federálny rezervný systém znížil svoju referenčnú sadzbu na takmer nulu, a keďže sa investori hrnuli do bezpečia fixného príjmu uprostred všeobecné turbulencie na trhu. Bolo to prvýkrát, čo sa stalo za 4½ roka, keď obe zmenky krátko blikli načerveno a výnosy klesli vždy k mínus-0,002%.
Viera v toto obmedzenie ako znevýhodnenie menovej politiky bolo takisto vážne skúšané v období po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008. Nasledovalo pomalé oživenie, keď centrálne banky vrátane Federálneho rezervného systému USA (začiatok v roku 2008) a Európskej centrálnej banky začali s programami kvantitatívneho uvoľňovania (začiatok v roku 2012), ktoré úrokové sadzby dostali na rekordne nízku úroveň. ECB zaviedla v roku 2014 politiku negatívnych úrokových sadzieb (poplatok za vklady) pri jednodňových pôžičkách.
Konvencia japonskej úrokovej politiky testovaná po celé desaťročia. Po väčšinu deväťdesiatych rokov sa úroková sadzba stanovená japonskou centrálnou bankou Bank of Japan pohybovala blízko nulovej hranice v rámci politiky nulovej úrokovej sadzby (ZIRP), keď sa krajina pokúšala zotaviť sa z ekonomického krachu a znížiť hrozba deflácie. Skúsenosti Japonska boli poučné pre ďalšie rozvinuté trhy. BOJ prešla v roku 2016 na záporné úrokové sadzby účtovaním poplatkov od vkladových bánk za ukladanie svojich jednodňových finančných prostriedkov.
Okrem schopnosti ukladať záporné úrokové sadzby v extrémnych podmienkach sa centrálne banky môžu rozhodnúť pre ďalšie nekonvenčné spôsoby stimulácie ekonomiky, aby dosiahli rovnaké ciele. Štúdia newyorského Fedu zistila, že keď sa úrokové sadzby pohybovali blízko nulovej hranice, očakávania účastníkov trhu týkajúce sa budúcich sadzieb, ako aj ďalšie kroky centrálnych bánk, ako napríklad kvantitatívne uvoľňovanie, nákupy dlhopisov na otvorených trhoch a ďalšie faktory finančného trhu, interagovali, čo spôsobilo, že „Súčet je silnejší ako jednotlivé súčasti.“
Zatiaľ čo cieľom prekonania tejto nulovej hranice a vykonávania politiky negatívnych úrokových sadzieb je stimulovať poskytovanie úverov a posilňovať slabú ekonomiku, negatívne úrokové sadzby sú škodlivé pre ziskovosť bankového sektoru a potenciálne pre dôveru spotrebiteľov.
https://www.investopedia.com/terms/z/zero-bound-interest-rate.asp